Severne od obce je v doline Výravy priehradné jazero, ktoré bolo pôvodne po 2. svetovej vojne postavené ako vodná elektráreň.

Po letných búrkach v 60. – tých rokoch došlo k pretrhnutiu hrádze, poškodeniu elektrárne a zaplaveniu obce. V 1968 obec začala s opravou hrádze a rekreačného komplexu s hotelom, ktoré po roku 1969 musela odovzdať štátu a skončiť podnikateľské zámery obce. Výsledok štátnej správy rekreačného komplexu a školy v prírode je katastrofalný stav objektov. V roku 1973 sa začala socializácia obce a tak boli položené prvé základy JRD, ktoré bolo pripojené k JRD Rokytov pri Humennom. V súpise pamiatok a dominantou obce je chrám sv. Mikuláša Biskupa – gréckokatolícky chrám barokovo-klasicistického štýlu bol postavený roku 1788.

Hlavný oltár s prestavaným ikonostasom z prvej polovice 19. storočia, čiastočne doplnený roku 1858. Medzi najstraššie usadlosti obce je dom číslo 3 ako zvyšok kúrie. K rozvoju obce nesmieme zabudnúť na rod Škodovcov, ktorí tu vlastnili značnú časť lesov a širokom okolí. Z obce časť Pytľova cez Vrh bola postavená cesta Krivule na hranicu obce Zbojné a Valentovce, kde v 19. storočí dal Škoda postaviť poľovnícky kaštieľ.

V tejto dobe na kaštieľ došiel aj prvým automobilom. Kaštieľ bol zničený počas bojov v 1. svetovej vojne, keď Rusi zastavili front nad obcou Zbojné. V tejto oblasti sa začali urputné boje muža proti mužovi. Na jar v roku 1915 z Výravy útočili ruské vojská, z Valentoviec a Zbojného rakúsko-uhorské a nemecké vojsko. Údajne tam padlo 8000 vojakov na oboch stranách. Neďaleko zrúcanín kaštieľa na hranici obci Zbojné, Valentovce a Výrava je vojenský cintorín pre rakúsko-uhorské vojská, nachádzajú sa tam aj ďalšie cintoríny smerom na Výravu a Krásny Brod.

Cintorín pre nemecké vojská sa nachádza v katastrálnom území obce časť Kút-Hrabiny. Padli ruskí vojaci boli pochovaní na obecnom cintoríne. Medzi pozoruhodnosť Škodovcov z 19. storočia patri poľovnícka chata Milena s rybníkom a vysadenými sibírskymi borovicami na hrebeni Kudrovca na hranici obci Zbojné a Svetlice. S prelomu 19. a 20. storočia bol vybudovaný samospádový vodovod v katastrálnom území Bystré, ktorý zásoboval vodou policajné kasárne (zničené po 2. svetovej vojne) a sídlo správy lesov zo veľkou ovocnou záhradou a rybníkom.

Počas 2. svetovej vojny na jeseň roku 1943 bola v lesoch obce časť Bystré založená prvá partizánska skupina na Slovenskú Pugačev zo zajatcov červenej armády- zemlianka.